Mnohí z nás si spájame chladné a sychravé počasie s obdobím oslabenia našej imunity, prechladnutí, či chrípok a keď sa prechladnutie u nás objaví v lete, sme častokrát prekvapení! Ale nie je sa čo čudovať. Baktérie a infekcie sa vo vyšších teplotách rozmnožujú o niečo rýchlejšie a my často v lete zabúdame na pravidelnú starostlivosť o našu imunitu a zdravie.
V tomto článku sa dozviete:
- či chlad ovplyvňuje prechladnutie,
- aké zdravotné riziká prináša nepriaznivé interiérové prostredie a ako im predísť,
- aké zdravotné riziká prináša letné počasie a ako im predísť.
Je prechladnutie len„zimnou záležitosťou”?
Z nosa vám tečie ako z kohútika, máte horúčku a nemôžete prestať kýchať? Už asi tušíte, že na vás niečo lezie. Ale počkať - veď je leto! Realita je taká, že prechladnutie nevzniká len v zime. Prechladnutie sa môže vyskytnúť aj v lete a je obzvlášť nepohodlné, pretože prekáža v letných aktivitách, ako sú dovolenka a outdoorové športy.
„Obleč sa poriadne, lebo prechladneš!”. Túto vetu sme asi každý z nás počuli, ale je to tak naozaj? Napriek tomu, že zimnú a letnú nádchu vníma naše telo rozlične, v skutočnosti medzi nimi rozdiel nie je. Obe sú spôsobené rhinovírusom a nie chladom - ako si často myslíme, ktorý sa môže šíriť a infikovať ľudí rovnako ľahko v horúcom počasí ako v chlade. Oba druhy prechladnutia vznikajú infikovaním rhinovírusom - prikladaním infikovaných rúk k nosu, ústam alebo očiam, a pretože obe sú spôsobené vírusom, nemožno ich liečiť antibiotikami. Najväčší rozdiel medzi zimnými a letnými nachladnutiami je v tom, ako na ne reagujeme. V zime sme prirodzene viac naklonení schovať sa v posteli v snahe liečiť prechladnutie, zatiaľ čo v lete chceme len byť vonku a užívať si teplé počasie.
Zdravotné riziká z nepriaznivého vnútorného prostredia
V lete prechladneme skôr vo vnútri ako vonku. Uzavreté priestory a klimatizované prostredia predstavujú mnoho rizík zýšeného šírenia vírusov a v konečnom dôsledku môžu zvýšiť vaše šance na ochorenie v lete. Klimatizácie a studený vzduch, ktoré produkujú, nie sú vo svojej podstate škodlivé. Ako sme už uviedli, klimatizácia môže byť veľmi prospešná pre jednotlivcov, ktorí majú problémy s dýchaním. Ochorenia z klimatizácií vznikajú vtedy, keď sa “stretnú” klimatizačné zariadenia a baktérie, huby, plesne a vírusmi. Ak sa v uzavretom priestore objavujú baktérie, vírusy a plesne, klimatizácia ich bude cirkulovať. Keďže sa vírusy, alergény a baktérie šíria vzduchom, môžu spôsobiť nepríjemnosti ako upchatý nos, bolesť hrdla a v niektorých prípadoch aj problémy s dýchaním. Už len samotné klimatizačné zariadenia môžu byť miestom, kde sa môžu množiť plesne a baktérie, ak nie sú správne udržiavané. Keď je vzduch v klimatizácii ťahaný cez cievky, dochádza ku kondenzácii. Táto vlhkosť môže vytvárať ideálne prostredie pre rast baktérií a plesní, ak nie je pravidelne čistená.
Ďalšou príčinou chorôb z klimatizácie je príliš studený vzduch. Ten môže spôsobiť niekoľko rôznych vecí. Jednak sa šíria vírusy , ale extrémne nízke teploty tiež spôsobujú zúženie tepien v koži, aby chránili telo pred stratou tepla. To znižuje prietok krvi vrátane bielych krviniek, ktoré chránia telo pred vírusmi, čím je telo náchylnejšie na choroby. Klimatizácia nielen priestor ochladzuje, ale aj vysušuje. Ultra suché prostredie odparuje vlhkosť nachádzajúcu sa v sliznici nosa, čím je náchylnejší na infekciu. To platí aj pre oči, ktoré pri častom vystavovaní klimatizácii môžu vysýchať a byť podráždené. V týchto prípadoch nám pomôžu len prípravky na zdravie očí a nosné kvapky, alebo úplné odstavenie klimatizácie. Ak vám to však horúčava nedovolí, je dôležité jej správne čistenie alebo použitie aroma olejov, ktoré zabíjajú nečistoty a vírusy vo vzduchu. Takými esenciálnymi olejmi je napríklad olej z jedle sibírskej a eukalyptový olej. Život a práca vo veľmi chladnom prostredí môže tiež spôsobiť bolesť hlavy, zápal uší, únavu, ale aj bolesť kĺbov.
Ako týmto problémom predísť?
Najdôležitejšia je prevencia. To znamená prijímanie vitamínov - najmä vitamínu C, ktorý ponúka napríklad rakytník vo vysokej forme. Veľmi dôležitým je aj prijímanie omega mastných kyselín, ktoré chránia pred zápalmi a posilňujú imunitu. Vyskytujú sa v rybom oleji, ktorý poskytuje ich najčistejšiu účinnosť. Pokiaľ sa už príznaky prechladnutia vyskytnú, treba ich ošetrovať v čo najskoršom štádiu. Ak sú postihnuté dýchacie cesty, vhodným riešením sú voľnopredajné sirupy a tablety, jazvečí tuk na natieranie hrudníka.
Zdravotné riziká z nepriaznivého vonkajšieho prostredia
Pobyt na slnku môže veľakrát skončiť nepríjemnými problémami ako napríklad úpalom, dehytratáciou či spálením pokožky.
Úpal nastáva, keď dôjde k prehriatiu organizmu a naše telo naň reaguje týmito symptómami:
- Závraty
- Únava
- Svalové kŕče
- Nevoľnosť
- Sčervenaná koža
Úpal častokrát vyžaduje neodkladnú lekársku pomoc, najmä ak sa dostaví zvracanie či horúčky.
Dehydratácia nastáva, keď stratíte viac tekutín, ako prijmete, a vaše telo nemá dostatok vody a iných tekutín na to, aby mohlo vykonávať svoje normálne funkcie. Ak nepijmete stratené tekutiny, dehydrujete sa. Každý sa môže dehydratovať, ale tento stav je obzvlášť nebezpečný pre malé deti a starších dospelých. Najčastejším symptómom dehydratácie u malých detí sú silné hnačky a vracanie. Smäd nie je vždy spoľahlivým včasným indikátorom dehydratácie. Mnoho ľudí, najmä starších ľudí nepociťuje smäd. Preto je dôležité zvýšiť príjem vody počas horúceho počasia.
Spálenie pokožky nastáva keď je vystavená silnému slnečnému žiareniu a dlhému pobytu na slnku. Môže sa prejavovať začervenaním kože, malými pľuzgiermi alebo únavou. Spálenie pokožky nie je len nepríjemné, ale aj nebezpečné. Dopomáha k vzniku rakoviny kože a iným kožným ochoreniam. Preto je dôležité používať ochranné krémy s SPF a vyhýbať sa priamemu slnečnému žiareniu v tých najteplejších dňoch. Pri spálení pokožky pomáha aloe vera gél, smotana alebo rôzne krémy po opaľovaní.
Ako týmto problémom predísť?
Ochrana pokožky je kľúčovou počas letných mesiacov. Pokožka je viac náchylná k poškodeniu, alergiám či narušeniu pH a práve preto je dôležité používať krémy s SPF, ktoré nás ochránia pred škodlivými lúčmi a hydradovať ju napríklad prírodným argánovým olejom.
Mimo toho je naša pokožka vystavovaná riziku uštipntia a pobodania hmyzom. Najlepšie ako štípancom predísť je používanie repelentu alebo odpudzujúcich esenciálnych olejov - ako je bergamot, ktorého vôňu hmyz neobľubuje.
Zachovanie zdravia nášho organizmu je úspešné len vtedy, ak sa oň zaujímame dennodenne po celý rok. Niekedy môžeme mať pocit, že v lete nám nič nehrozí. Slnko nám síce poskytuje množstvo vitamínov a zlepšuje stav pokožky, no ako sa hovorí - všetkého veľa škodí. Preto pobyt na slnku treba brať s mierou a rozumom, aby sa naše letné dovolenky neskončili pobytom v posteli a s teplomerom v podpazuší.
Článok si pre vás pripravila,
Barbora