Infekcia

Infekcia je stav, keď do tela preniknú choroboplodné zárodky (patogény) – najčastejšie baktérie, vírusy, kvasinky/plesne alebo parazity – a začnú sa množiť. Imunitný systém na to reaguje zápalom a typickými príznakmi, ako sú horúčka, bolesť, únava či opuch. Hoci mnohé ľahšie infekcie odoznejú samy pri vhodnom režime, niektoré vyžadujú cielenejšiu diagnostiku a liečbu. Tento prehľad vysvetľuje základy, aby ste vedeli rozlíšiť najčastejšie typy infekcií, pochopiť liečbu a urobiť rozumné kroky pri prevencii.

Typy infekcií - základné rozdelenie

• Vírusové – nádcha, chrípka či COVID-19. Liečia sa najmä podpornými opatreniami; antibiotiká na vírusy neúčinkujú.
• Bakteriálne – napr. zápal močových ciest alebo bakteriálna angína. Pri potvrdení lekárom môžu byť potrebné antibiotiká.
• Plesňové/kvasinkové – mykózy kože či slizníc; liečba antimykotikami.
• Parazitárne – napr. črevné parazity; terapia antiparazitikami.

Ako sa infekcie prenášajú a aké sú príznaky?

Patogény sa šíria kvapôčkami vo vzduchu, dotykom (ruky, predmety), kontaminovanou vodou/jedlom či pohlavným stykom. Telo reaguje aktiváciou obranyschopnosti – viac o tom, ako funguje imunita, si prečítate v našom slovníku.

Medzi bežné symptómy patria horúčka, bolesť hrdla a kašeľ, nádcha, bolesti svalov a kĺbov, tráviace ťažkosti, vyrážky či pálenie a časté močenie pri infekciách močových ciest. Pri ochoreniach dýchacích ciest môže pomôcť preklik na kategóriu Bolesť hrdla a kašeľ.

Diagnostika a liečba

Základom je lekárske vyšetrenie, podľa potreby CRP test, výter/kultivácia alebo PCR. Antibiotiká patria iba na bakteriálne infekcie; pri vírusových nepomáhajú a ich zbytočné užívanie podporuje rezistenciu baktérií. Praktické odporúčania nájdete u CDC – Antibiotic Prescribing and Use a v prehľade WHO – Infection prevention and control.

Podporná liečba pri väčšine ľahších infekcií zahŕňa oddych, dostatok tekutín, výživu bohatú na mikroživiny a symptomatické prípravky (napr. pastilky, sirupy, nosové spreje). Pri kašli zvážte bylinné produkty ako Prieduškové desatoro – sirup alebo tradičný Mukaltin, ktoré môžu uľahčiť vykašliavanie.

Prevencia: čo má zmysel robiť?

Prevencia stojí na hygiene rúk, vetraní, bezpečnom zaobchádzaní s potravinami a primeranom kontakte s chorými. Dôležitá je aj kvalita spánku, pohyb a nutrične pestrá strava s dostatkom vitamínov, minerálov a antioxidantov. Pre lepšie pochopenie odporúčame heslá mikrobiom, probiotiká, prebiotiká, vitamín C či antioxidanty.

Sezónne pomôžu aj bylinné čaje – obľúbený je ajurvédsky Samahan na prechladnutie alebo zmes na močové cesty pri náchylnosti na UTI.

Kedy vyhľadať lekára?

• Horúčka nad 38,5 °C trvá viac ako 3 dni alebo sa zhoršuje.
• Ťažké dýchanie, pretrvávajúca bolesť na hrudníku, zmätenosť či dehydratácia.
• Podozrenie na bakteriálnu angínu, zápal pľúc, obličiek alebo komplikovanú UTI.
• Infekcia u malých detí, seniorov, tehotných alebo ľudí s oslabenou imunitou.

Ďalšie užitočné články

• Blog: Probiotiká – neviditeľní hrdinovia nášho zdravia.
• Blog: Mikrobiom a zdravie – kľúč k harmónii.
• Blog: HPV vírus – test, infekcia a prevencia.

Poznámka: Text má informačný charakter a nenahrádza individuálne vyšetrenie u lekára. Pri vážnych alebo zhoršujúcich sa ťažkostiach vyhľadajte odbornú pomoc. Pre prax overené zásady prevencie nájdete aj na stránkach WHO (IPC) a CDC (antibiotiká – kedy áno a kedy nie).

##PRODUCT-WIDGETS-39747##