Zranenie je vždy nepríjemné. Obmedzujúce. Komplikujúce bežný život. Robí z Vás pacienta. Človeka čakajúceho na stav, v akom bol pred zranením. Niekoho, kým byť nechcete (v prípade, že nie ste hypochonder).
Pokiaľ sa zaoberáte športom, zranenie je o to viac limitujúce. Preteky vám utekajú pred očami, týždeň za týždňom prechádza okolo vás. Vám ostáva len staticky čakať, byť v pokoji a nemyslieť na premrhané šance na štart a výsledky.
Úraz kolena ma pred časom vyhodil na vedľajšiu koľaj, z dobre rozbehnutej triatlonovej sezóny, teda hlavnej koľaje. Nakoľko vedľajšia koľaj nikoho nezaujíma, tak som sa rozhodol nečakať a nechať si preskúmať koleno objektívne- magnetickou rezonanciou.
Ukázalo sa, že vonkajšia šlacha v kolene má malú prasklinku (trhlinku). Jej príčina je v nadmernej flexibilite (hyper mobilite) kĺbov. Z časti je to moja osobná predispozícia, z časti problém, ktorý trápi aj mnohých iných športovcov.
Z dlhodobého hľadiska bol záver vyšetrenia pozitívny. Ale človek je tvor premýšľajúci a z podstaty jeho existencie vychádza, že stále "vymýšľa". Invencia je jeho podstatou. A tak som so zámerom urýchlenia regenerácie (aj keď “urýchlenie nie je správne slovo v spojení s “regeneráciou”) siahol po doplnku stravy, ktorý je špeciálne určený pre poúrazové stavy, stavy po operáciách a pod. Tento doplnok sa nazýva Múmio.
Opradené je mnohými legendami, a tak som ho musel “preklepnúť”. Bolo to aj na podnet jednej z našich zákazníčok, ktorú som osobne stretol v Piešťanoch. Dlhé roky hrávala basketbal za Košice, a doslova povedala: “Múmio mi zachránilo koleno!”.
V dobe, keď som sa poriadne nemohol oprieť do oboch kolien táto správa pôsobila ako oáza na púšti, osvieženie a vyhliadka lepších čias. Tých nie “pacientských”.
Začal som teda s užívaním múmia a celej odporúčanej kúry (2 krát denne počas jedla, po dobu jedného mesiaca). Pokiaľ patríte medzi ľudí, ktorí jedia stále, ako ja, tak s užívaním a dávkovaním nebude najmenší problém. Kde môže vzniknúť problém je: špecifická chuť múmia. Nie každému chutí tento doplnok stravy, no stačí zapíjať ochuteným nápojom, prip. mliekom a je po probléme!
A tak som sa začal uzdravovať (podľa svojho názoru). Po mesiaci, od začiatku užívania múmia som sa zúčastnil bežeckého závodu, ktorý som bez problémov dokončil, vo veľmi slušnom čase a počasí, ktoré bolo doslova pekelné. Najdôležitejší bol pre mňa pocit po dobehnutí. Bol to pocit celistvosti tela. Tela, ktoré už nemá nekomfort v ľavom kolene a je pripravené na ďalšie výzvy, presne tak. Bolo to také telo, ako pred zranením.
Popri zotavovaní som si stihol všimnúť aj určitú skokovitosť procesu uzdravenia. Uzdravenie nikdy neprichádza úplne plynule. Nikdy postihnutú partiu celú nezachváti naraza. Vždy ide o určité skokovité zmeny, ktoré prichádzajú “len tak”. Niekdedy stačí, aby sa človek poriadne prespal, posedel, porozmýšľal nad inými vecami, ako tým, že je pacient a hneď je o krok bližšie k uzdraveniu.
Želám Vám aby ste sa nepotrebovali zamýšľať nad problematikou uzdravenia sa. A keď už na ňu príde, berte ju s nadhľadom pozorovateľa. Rola pacienta nepristane nikomu.
Článok si pre vás pripravil,
Juraj
